Romány sú môj najobľúbenejší literárny žáner. Mám ich rád, pretože postavy sa v priebehu príbehu vyvíjajú, učia sa a často sa stávajú lepšími verziami samých seba.
Som presvedčený, že o to isté by sme sa mali usilovať aj v osobnom, aj v profesionálnom živote. Predstava, že už niet čo sa naučiť, nás v skutočnosti brzdí a oslabuje, namiesto toho, aby nám umožnila ďalej sa rozvíjať.
V ERA Group pracujem ERA Group vyše 20 rokov a stále sa učím: od nováčikov, od tých, ktorí odišli do dôchodku alebo sa vydali inou cestou... každá skúsenosť ma niečo naučí a dáva mi nové dôvody, prečo som nadšený z toho, čo robím.
Mám na mysli Elizabeth Bennetovú z románu Pýcha a predsudok. To, čo z nej robí jednu z mojich najobľúbenejších postáv, je jej schopnosť uvedomiť si chyby, prehodnotiť informácie a zmeniť sa. Jej sebakritickosť jej nedovolí zostať uväznená vo svojej pýche; chápe, že priznanie chýb je jediný spôsob, ako ich prekonať.
Lizzy sa nesnaží byť dokonalá. Jej pôvodná tvrdohlavosť sa mení vďaka tomu, že začleňuje svoju intuíciu: prechádza od „intelektuálnych“ a povrchných úsudkov k komplexnejším. Podľa mňa práve v tom spočíva jej sila: v pochopení, že zdokonaľovanie nie je konečný cieľ, ale neustály proces prispôsobovania sa a učenia sa.
To isté pozorujem aj u svojich kolegov v ERA. Hoci do každého projektu vnášame bohaté skúsenosti, keď začíname nový projekt, máme príležitosť učiť sa a rásť. Môže sa to zdať „známe“, no vždy sa nájde nejaký nový pohľad. A chápeme, že práve v tomto hľadaní môžeme priniesť pridanú hodnotu.
V hĺbke duše ma teší predstava, že závery nikdy nie sú úplne uzavreté. To cenné na tom je, že sa pri každom ďalšom prečítaní necháme prekvapiť.
To isté platí aj pre život a podnikanie: dôležité je pozrieť sa na vec z iného uhla pohľadu, aby sme našli nové odpovede.
A ty... Ktorý príbeh by si si prečítal (alebo pozrel) znova, aby si v ňom objavil niečo nové?
