Od zdanlivej stability k riadeniu rizík: Čo si musia energetické a dopravné spoločnosti osvojiť pred rokom 2026





Fernando Vázquez, konzultačný partner v spoločnosti ERA Group
V posledných rokoch len málo odvetví pritiahlo toľko pozornosti firiem ako energetika a doprava. Po sérii otrasov, ktoré vystavili skúške rozpočty, dodávateľské reťazce a prevádzkové modely, priniesol rok 2025 pocit čiastočnej úľavy. Ceny sa v niektorých prípadoch ustálili a extrémna volatilita je už za nami. Bolo by však chybou interpretovať tento scenár ako návrat k normálu.
Pokiaľ ide o rok 2026, skutočná výzva nespočíva ani tak v úrovni cien, ako skôr v zložitosti situácie, ktorá ich obklopuje. Energetika a doprava zostávajú kľúčovými odvetviami nielen kvôli ich vplyvu na celkové hospodárske výsledky, ale aj kvôli tomu, že môžu znásobiť prevádzkové, finančné a strategické riziká.

V energetickom sektore má Európa najkritickejšiu fázu krízy z roku 2022 jednoznačne za sebou. Ceny elektriny a plynu klesli z maximálnych hodnôt a v priemere smerujú k väčšej stabilite. Naďalej však zostávajú výrazne vyššie ako pred krízou a predovšetkým vyššie ako v iných regiónoch, napríklad v Spojených štátoch. Tento rozdiel predstavuje pre európsky priemysel štrukturálnu nevýhodu vo vysoko konkurenčnom globálnom prostredí.
K tomu sa pridáva zásadná zmena v štruktúre zdrojov energie. Rozširovanie využívania energie z obnoviteľných zdrojov, ktoré už predstavuje približne polovicu výroby elektrickej energie v Európe, znížilo závislosť od fosílnych palív, zároveň však prinieslo väčšiu cenovú nestálosť. Energia je dnes čistejšia, ale zároveň ťažšie predvídateľná, čo komplikuje rozpočtové plánovanie a riadenie rizík.
V oblasti dopravy a logistiky nebol rok 2025 rokom náhlych zmien cien, ale skôr rokom prispôsobovania sa vývoju na trhu. V cestnej doprave bola relatívna stabilita sprevádzaná oznámeniami o miernom zvýšení cien na rok 2026, ktoré sú spôsobené hlavne infláciou miezd a vyššími nákladmi na údržbu. Palivo sa naďalej považuje za samostatný príplatok, čo prináša ďalšiu neistotu.
Námorná doprava už má za sebou extrémne výkyvy z predchádzajúcich rokov a zaznamenala výrazný pokles sadzieb, hoci nestálosť cien pretrváva. K tomuto scenáru prispieva aj nárast „nearshoringu“ (presunu časti výroby a zásobovania na bližšie trhy), ktorý predefinuje tok tovaru a mení riziká spojené s medzinárodnou dopravou. Zároveň dopravcovia zaujímajú defenzívnejšie pozície, zvyšujú príplatky a obmedzujú svoju expozíciu, čo znižuje manévrovací priestor pre odosielateľov.

Základné ponaučenie v oblasti energetiky a dopravy je jasné. Otázka pre rok 2026 už nespočíva len v tom, ako znížiť náklady, ale v tom, či organizácie skutočne chápu, kde sa sústreďujú ich riziká a aký vplyv môžu mať tieto riziká na marže, prevádzku a úroveň služieb.
Digitalizácia, transparentnosť údajov a diverzifikácia dodávateľov už nie sú len voliteľnými iniciatívami, ale stali sa základnými prvkami riadenia. Ak budú spoločnosti tieto oblasti vnímať ako strategické riziká a nie len ako položky v rozpočte, budú môcť budovať odolnosť bez toho, aby obetovali svoju konkurencieschopnosť.
Zdánlivá stabilita môže byť zavádzajúca. Spoločnosti, ktoré vedia predvídať vývoj, zabezpečiť si výhodné podmienky, keď to trh dovolí, a prijímať rozhodnutia na základe údajov, budú lepšie pripravené konkurovať v prostredí, ktoré síce nebude také extrémne ako v posledných rokoch, ale aj tak zostane náročné a zložité. V roku 2026 nezvíťazia tí, ktorí reagujú najrýchlejšie, ale tí, ktorí ako prví pochopili riziká.
