Pred pár dňami, keď som venčil psa, som na rohu ulice videl otca s dvoma deťmi na bicykloch – asi sedemročným dievčatkom a mladším chlapcom, možno päťročným –, ktorí sa hádali, ktorou cestou majú ísť.
Dievča chcelo ísť na východ, chlapec chcel ísť na juh. Keďže sa nedokázali dohodnúť, otec navrhol hodiť mincou. Ona súhlasila hneď, on váhal, ale nakoniec ustúpil.
Hrali trikrát:
Papier proti kameňu: dievča vyhralo.
Kameň proti nožniciam: opäť vyhrala.
Nožnice proti papieru: tretie víťazstvo
Šťastie? Možno. Ale zdalo sa mi, že dievča, ktoré malo pár rokov náskok a za sebou už mnoho „hier“, predvídalo rozhodnutia svojho brata. Nebola si istá, ale mala intuíciu založenú na skúsenostiach.
A napadlo ma, ako to pripomína to, čo robíme v ERA Group: nikdy nemáte k dispozícii všetky informácie; ale vďaka tomu, že sme videli, ako sa vzorce opakujú v stovkách projektov, nejde o hádanie, ale o kvalifikovaný odhad.
Niekedy je rozhodujúce, či poznáte hru a hráčov.
Stalo sa vám už niekedy, že keď si ostatní myslia, že to bolo šťastie, vy viete, že je to vlastne preto, že ste túto hru už predtým videli?
